Prebehnúť lesom ako štvaná zver, zastaviť na okraji skalnej rokliny a bleskom zvážiť, či obehnúť zľava, zprava alebo sa spustiť priamo ako odtrhnutý kameň, ...computer v hlave a v nohách oceľové piesty.
Kolískou orientačného behu sú škandinávske štáty Nórsko a Švédsko.
Tamojšie prírodné prostredie bolo veľmi vhodné pre vznik tohto
športového odvetvia, ale boli potrebné špeciálne mapy. Do r.
1857 sa mapy používali výlučne na vojenské účely. Vojenskí kadeti už v r. 1888 museli povinne
ovládať čítanie mapy a orientáciu v teréne. Tu sa stretávame po prvý raz
so švédskym slovom
“orientering” - orientácia. Hoci Nórsko a Švédsko boli v tom čase jeden
štát, mali samostatné armády v ktorých už v r. 1895 začali s
organizovaním súťaží veľmi podobných orientačnému behu. Prvé preteky pre
verejnosť sa uskutočnili v rámci pravidelných horolezeckých pretekov
20. 6. 1897 pri Bergene v Nórsku. V roku 1930 bol OB vo Švédsku vyhlásený
za národný šport. V týchto krajinách má svoju významnú prioritu dodnes. Slovensko sa orientačnou gramotnosťou nezaoberá ani na školách, ani u strážcov štátnej ochrany prírody, ani v armáde obmedzujúcej sa nanajvýš k amatérskej topografickej príprave. Výnimkou sú len záujmové združenia - športové kluby OB, ktorých činnosť je v súčasnosti finančne značne limitovaná. Viac: Namiesto vyučovania negramotnosť?
